Ako si mohol?
Ako si mohol ???
Ked som bola steniatko,zabavala som ta svojim santenim a rozosmievala som ta. Nazyval si ma svojim dietatom a napriek mnohym rozhryzenim topankam a niekolkym "zavrazdenym" vankusom som sa stala tvojim najlespim priatelom. Vzdy, ked som bola zla,pokyval si nado mnou prstom a spytal sa:Ako si mohla?!-ale nakoniec si mi vzdy odpustil,zvalil ma na chrbat a poskrabkal na bruchu.
Moja vychova k cistotnosti trvala trochu dlhsie,nez si predpokadal,lebo si bol hrozne zaneprazdneny,ale spolu sme to zvladli.Pamatam si tie noci,ked som bola pritulena v posteli k tebe,nacuvajuc tvojim tajomstvam a snom a verila som,ze zivot proste nemoze byt lepsi.Chodili sme na dlhe prechadzky,behali sme v parku,jazdili v aute ,zastavili sa na zmrzlinu(mne si dal len kornutok,lebo vraj zmrzlina nie je dobra pre psov)a driemala som na slnku ,ked som cakala na tvoj prichod domov na sklonku dna.Postupne si zacal travit viac casu v praci a na svojej kariere a viac casu si venoval hladaniu ludskeho partnera.Cakavala som na teba trpezlivo,utesovala ta .ked si mal zlomene srdce a bol si sklamany.Nikdy som ti nevycitala zle rozhodnutia,vzdy som nadsene vitala tvoj prichod domov a tesila som sa s tebou,ked si sa zamiloval.
Ona -teraz tvoja zena-nie je "psickar".Ale aj tak som ju privitala v nasom dome,snazila som jej prejavit svoju naklonnost a posluchala som ju. Bola som stastna ,pretoze ty si bol stastny .Potom prisli babatka a ja som bola vzrusena spolu s tebou.Fascinovala ma ich ruzovost,ich vona a tiez som sa chcela o ne starat.Ale ty a ona ste sa obavali,ze by som im mohla ublizit a ja som travila vacsinu casu zavreta v inej izbe alebo v klietke.Och,ako som ich chcela lubit.Ale stala som sa "zajatcom lasky".Ako vyrastali,stala som sa ich kamaratkou.Vesali sa na moju srst a tahali sa za nou hore na svoju vratke nozicky,pchali mi prstiky do oci,skumali moje usi a davali mi pusinky na nos.Milovala som to vsetko okolo nich a ich dotyk-pretoze tvoj dotyk bol teraz taky zriedkavy -a keby bolo treba ,branila by so ich vlastnym zivotom.Vkradala som sa do ich posteli a nacuvala ich trapeniam a tajnym snom a spolu sme cakali na zvuk tvojho auta na pristupovej ceste.Byvali casy,ze ked sa ta iny spytali ,ci mas psa,ty si vytiahol z penazenky moju fotku a rozpraval si im o mne pribehy.V poslednych rokoch uz len povies "ano" a zmenis temu.
Uz nie som "tvoj pes",ale "iba pes" a rozculuju ta vsetky vydavky na mna.Teraz mas velku pracovnu prilezitost v inom meste a ty a oni sa budete stahovat do bytu,kde nie je dovolene drzat zvierata.Urobil si spravne rozhodnutie pre svoju rodinu ,ale boli casy,ked ja som bola tvoja jedina rodina.Bola som vzrusena z cesty autom .kym sme prisli k zvieraciemu utulku .Bolo tam sitit psy a macky ,strach a beznadej.Vyplnil si papiere a povedal:"Viem ,ze jej najdete dobry domov".Pokrcili ramenom a venovali mi bolestny pohlad.Poznali realnost umiestnenia psa v strednom veku ,aj ked je s "papiermi".Musel si vyprosit prsty tvojho syna z mojho obojku ked krical:"Nie ,tatko!Prosim,nenechaj ich zobrat mojho psa!".A ja som mala o neho starost;aku lekciu mu to prave dal o priatelstve a vernosti,o laske a zodpovednosti a ucte k celemu zivotu?Rozlucil si sa so mnou tlapnutim po hlave,vyhol si sa mojmu pohladu a zdvorilo si odmietol zobrat si moj obojok a voditko.Ponahlal si sa,lebo si mal nejaky termin a teraz mam jeden aj ja.
Ked si odisiel,tie dve mile panie povedali,ze si pravdepodobne o vsetkom vedel niekolko mesiacov dopredu a neurobil si ziadny pokus najst mi novy domov.Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venuju nam tu v utulku tolko pozornosti,kolko im to ich nabity rozvrh dovoli.Krmia nas,samozrejme,ale moja chut k jedlu sa stratila uz pred mnohymi dnami.Nejprv som vyskocila a ponahlala sa ku vhodu vzdy,ked niekto prechadzal okolo mojho kotca,dufajuc,ze si to ty-ze si zmenil nezor-ze to cele bol iba zly sen...alebo som dufala,ze to bude aspon niekto ,kto sa o mna zaujima ,niekto,kto ma zachrani.Ked som si uvedomila ,ze nemozem superit o uputanie pozornosti so santenim stastnych steniat,neuvedomujucich si svoj osud,ustupila som do najvzdialenejsieho kuta a cakala som. Zacula som jej kroky,ked pre mna prisla na konci jedneho dna a kracala som za nou pozdlz ulicky do oddelenej miestnosti. Velmi ticha miestnost.
Dala ma na stol,poskrabkala za uchom a povedala,aby som sa nebala. Srdce mi busilo v predtuche toho,co pride,ale miesal sa v tom aj pocit ulavy. Zajatec lasky odisiel v priebehu dni. Ako to uz mam v povahe,viac som sa starostila o nu-o tu zenu. Bremeno,ktore nosi,ju hrozne tazi,a ja to viem rovnako,ako som rozoznala kazdu tvoju naladu.Jemne mi stiehla prednu nohu a slza stiekla dolu jej licom. Oblizla som jej ruku rovnako,ako som teba zvykla utesovat pred mnohymi rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej zili.Zacitila som pichnutie a studenu tekutinu prudiacu do mojho tela ,ospalo som si lahla,pozrela som sa do jej milych oci a zamrmlala som: "Ako si mohol?"Mozno pretoze rozumela mojej psej reci ,povedala:"je mi to tak luto."Potlapkala ma a nahlivo vysvetlovala,ze je to jej praca zabezpecit,ze pojdem na lespie miesto,kde ma nebudu tyrat ani zanedbavat,a kde sa nebudem musiet branit-miesto plne lasky a porozumenia,tak odlisne od tohto miesta na Zemi. A s poslednym zviskom mojej energie som sa ju snazila presvedcit zavrtenim mojho chvostika ,ze moje "Ako si mohol?" nebolo myslene na nu. Bolo to urcene tebe ,moj milovany pane,na teba som myslela.Budem na teba mysliet a cakat navzdy.Kiez by ti kazdy v tvojom zivote preukazal taku vernost.
Koniec.
Poznamka: Ak Vam clanok "ako si mohol" vohnal slzy do oci tak ako mne ked som ho citala, je to preto, lebo je to pribeh zlozeny z osudov milionov zvierat,ktore umieraju kazdy rok v americkych utulkoch.Vitana je snaha vsetkych ,co by chceli clanok dalej sirit pre nekomercne ucely .Prosim,pouzite ho na vzdelanie ludi na svojich strankach ,casopisoch, na informacnych tabuliach utulkov a veterinarnych osetrovni.
ĎAKUJEM !